Morálka je postoj voči ľuďom, ktorých nemáme radi. ~ Oscar Wilde ~

08. október - 03. november 2011 (Dni 65 - 98)

19. listopadu 2011 v 18:23 | Hatta A.J. Love - Black |  Olen Suomessa!

08. október 2011 (Deň 65)
Sobota
/00:56/

Best. Birthday. Ever.

Ospravedlňujem sa, ak nebudem tak úplne koherentná (je to vôbec slovenské slovo?), ale ungh.

Deň začal, podľa očakávania, raňajkami do postele. Budila som sa každú polhodinu od cca ôsmej a delegácia (mínus Arttu, ktorý zabudol a zasekol sa u Eili), spievajúca Paljon Onnea Vaan, konečne dorazila okolo desiatej s dvoma asfdsdfghjlk podnosmi. Dostala som leipäjuusto (so smotanou a lekvárom, eeeeheee) a cookies a čajík a džúšik a croissanty so sviečkou a chlebík a poslednú ružu zo záhrady a badass motherfucker ponožky a 300-gramovú Fazerku a 50 Eurovú darčekovú kartu do Stockmanna a ručne vyrobenú pohľadnicu (podozrievam Sylvikki).

Poďakovala som, zjedla som, trocha sme sa porozprávali, umyla som si hlavu, chvíľu si počítkala a užívala si, že mám 16, a potom nastal čas ísť vyzdvihnúť Idu na Herttoniemi, aby sa posadila na správny autobus.


Keď sme sa vrátili, torta ešte podľa očakávaní nebola upečená a po obdržaní neuveriteľných darčekov [opäť ručne vyrobená pohľadnica s Jaredom a Jensenom a Davidom a Puckurt obrázkom (ona počúva, o čom rozprávam, chápete to? Supernatural ani Doctora Who s Tennantom nikdy nevidela, Puckurt nepozná, ale počúva a vie mená, for chrissakes) a slovenským želaním všetkého najlepšieho, na ktorú som reagovala slovami "You've gotta be kidding me. …Can I hug you? Please?" A K TOMU úžasná Uniklubi fotokniha] sme skončili presne v mieste, ktorého som sa bála - nemala som potuchy, čo robiť.

Keďže som jej sľúbila požičať Doctor Who DVDčka, lebo doteraz na to čučala na Internete, chudinka, môj jediný slávny nápad bolo…viete, čučať. Videli sme 109, 110 (pauza na čučoriedkové muffiny od Anni, a naozaj, musím nejaké upiecť ja, lebo to proste nemalo muffinovitý tvar a that will not do, thankyouverymuch), 111, 112 (pauza na obed - Ida bola, chuderka, úplne vydesená, keďže sme sa všetci, vrátane Artturiho a Eili, zgrupili okolo stola a jedla ešte pomalšie ako obyčajne), (chceli sme sa ísť prejsť, ale pršalo) 113 a potom sme sa vybrali skúmať Jollas.

Samozrejme, že som nás stratila. V jednom bode sme si zvolili odbočku, ktorú som pokrstila "towards adventure" a aj keď som si myslela, že mám svetové strany zvládnuté, nejako sa to zamotalo a ups, správnu cestu sme našli niekedy o pol ôsmej.

Z mojej strany, samozrejme, bola "oslava" kráľovský fuckup, ale keď sme potme kráčali naspäť a ja som sa neustále ospravedlňovala, že som jej ukradla sobotu, dozvedela som sa, že jej rozjasňujem život, lebo som vraj pozitívny a usmievavý človek (mala som chvíľku pokušenia, kedy som ju chcela pichnúť strieborným príveskom * Supernatural reference, high-five! *). Nehádala som sa, lebo, keď sa na to pozriem, tuším chcem, aby ma ľudia mali radi, alebo je to proste efekt Fínska, ale mimo domova sa v podstate stále na niečom rehocem a absolútne nič neberiem vážne (môže byť aj tým, že mám nedostatok čokolády a žiadne povinnosti do školy). Potom som sa dozvedela, že Ida nevidí žiadny dôvod, prečo by ma niekto mal nemať rád a to už som fakt bola kapánek namäkko, lebo come on, people.

Ale Idu si každopádne nechávam, end of story.

Keď sme sa teda konečne dopracovali späť, niečo pred ôsmou, dostala som ďalšie Paljon Onnea Vaan a tortu so sviečkou.
Torta. Uuuuuuuunghmrfgt. Čokoláda, všade a Anni vie kurňa piecť. PLUS mandle v čokoláde. I've died and gone to heaven.
Spapali sme, vybrali sa na zastávku a odautobusovala som sa s Idou až do Herttoniemi, lebo som sa cestou späť chcela usmievať ako debil a počúvať Kane. Nasmerovala som ju na správnu stranu nástupišťa, opäť ju objala a lá Jared a poďakovala jej a fucking insane, ale dnešok bol tuším fakt môj najlepší deň, odkedy som prišla.

Potom som sa, logicky, odobrala späť domov (v autobuse som sa usmievala ako debil a počúvala Kane), urobila si čajík a zasadla si ku skicáru. Dostala som SMSku od Idy, v ktorej stálo, že jej mama ma prehlásila za "nice girl", lebo vždy vyzerám šťastne a usmievam sa. Mindfuck, ale príjemný.

A anyway. Proste. Best birthday ever a okrem toho mám 16. Vôbec sa necítim inak, ale myslím, že teraz budem finišovať niekoľými hodinami How I Met Your Mother.

Zatím.

09. október 2011 (Deň 66)
Nedeľa
/23:45/

Dúfam, že odo mňa nikto neočakáva naozajstný zápisok na ponarodeninovú nedeľu. Ako vždy v nedeľu, aj tak som nič nerobila, okrem dojedania torty -

(otočím niekedy inokedy, ale bola famózna)

a kreslenia.
Ách, kreslenie. Začalo ma baviť. Napĺňať. Proste je to haluz, lebo mi to ide.



Toť vše. Pokojne sa vráťte k svojim životom - ja opäť maratónujem HIMYM.

10. október 2011 (Deň 67)
Pondelok
/01:38/

Bola som v Stockmanne minúť darčekovú kartu. Hajzli nemajú papierníctvo (tzn, žiadne kresliace potreby) - skončila som s knihou kryptických krížoviek z Daily Mail (a fakt, načo mi bude, keď som doteraz neprišla ani na jedinú odpoveď?), Stuff That Makes a Gay Heart Weep, čo je mimoriadne vyspelá komická knižka, Angry Birdom pre Pána Autora a dvoma praclíkmi zo Stockmann Bakery. Boli teplé and I died and went to heaven (a pár Eur ešte zostalo, takže budúci týždeň sa môjmu žalúdku bude páčiť).

A pršalo, ale to vôbec nevadí.

Tiež som sa rozhodla znova začať s klavírom, keďže jeden tu sedí na chodbe a rodinka sa ho pokúša predať, lebo na ňom nikto nehrá.

Môj prvý, famózny song je Untitled. Viem prvú polovicu prvej slohy. It feels good.

Also, som posadnutá Neilom Patrickom Harrisom a jeho (skoro) manželom, čo znamená, že idem - wait for it! - čučať na HIMYM.

Babáj, gummy frogs (a fakt, ešte som ich nikde v obchode nenašla).

11. - 16. október 2011 (Dni 68 - 73)
Utorok - Nedeľa

Naozaj som chcela písať každý deň, ale viete ako - nevydalo.

V skratke som si užila geniálne jesenné prázdniny plné esemeskovania, HIMYM maratónov, spánku, hrianok, zmrzliny na obed (nie, fakt, proste som sa zdvihla, zobrala peniaze, čo nám Anni nechala na obed a išla si do Valtsu kúpiť Cookie Dough), dažďa a podobných vecí.

Na víkend sa z Kokkoly privlakovala Laura. Prešli sme celé Helsinki, navštívili pravdepodobne každú jednu reštauráciu s rýchlym občerstvením (plus Ben & Jerry's), piekli vafle, večerali keksy a želé a pozerali nezdravé množstvá Supernatural.
Pravda, ku koncu mi kapátko liezla na nervy, ale hej, zajtra ráno odchádza a chvíľu ju zas neuvidím, takže nema problema.
Toť asi tak vše. Zajtra znova začína škola a ako prvá ma čaká Drama in English, ktorej sa už zasa obávam.

Joooy.

17. október 2011 (Deň 74)
Pondelok
/00:30/

Prvá, veľmi dôležitá udalosť: konečne mám osnovu Puckurtovej poviedky (áno, tej na challenge, a na jej napísanie mám cca 13 dní).

With that out of the way, ako som už spomínala, začala škola.

Ráno som sotva rozlepila oči pred siedmou, po špičkách prešla okolo Laury, spiacej na mojej podlahe, prešla rannou rutinou, napísala jej papierik s inštrukciami, ako sa dostať na Rautatientori (neviem, či ho našla, ani sa mi neozvala, či dorazila v pohode, ani nič a rozhodujem sa, či byť urazená) a vyrazila smer milované Itäkeskus (taktiež mi niekto povedzte, prečo používam slovenské rody s fínskymi slovami).

Drama in English bola opäť fajn, ale…neviem, uh. Nechcem tam chodiť. Zatiaľ. Snáď si to rozmyslím.
Výtvarná. Na kreslenie seba som si vybrala ten absolútne najhorší papier, na ktorom ceruzky robia škvrny a nakoniec sa na to vykašlala a vytiahla fixy.

Hudobná - hralo a spievalo sa Maailman Toisella Puolen a ja a Vĺča sme boli happy.

Angličtina. Bola. Nudná. Surprise.

Keďže dnes poobede som sa netešila na nič iné, len Supernatural 7x04 a Merlina 4x03, padlo mi zaťažko zájsť ešte do UFFi (prakticky jediný sekáč, čo za niečo aj stojí), aj keď majú ich 'šialený týždeň', teda v určité dni predávajú všetko za jednu cenu. Dnešok bol štvoreurový a nechcelo sa mi už čakať a maskáče sú tak deravé, že majú automatické vetranie, proste som vošla, strávila vyčerpávajúcu hodinu naťahovaním primalých a priveľkých riflí a nakoniec našla čosi čierne, čo mi nie je tak úplne dobré, ale roztiahne sa to a nemá to diery a vyzerá to kapsáčoidne.

A mikinu, lebo je hrubá a parádna a páčila sa mi a tiež mi nejakú bolo treba.

A, ehm ehm, pri pokladni bol kôš s plyšákmi za Euro a vyhrabkala som neuveriteľne kvalitného a neuveriteľne rozkošného losa. Volá sa Sam a odo dneška so mnou zdieľa posteľ.

Also, asi som nespomínala, ale začala som nanovo rozťahovať ucho po tom, čo som si kúpila menší a lepší rozťahovák. Vyzerá to fajn, bolí len trošička, nevypadáva a yez.

Zajtra je neskoré ráno, ale aj tak by som mala ísť spať, lebo…lebo. Som unavená, asi.

Možno jednu epizódu HIMYM. Heeh.

02. november 2011 (Deň 90)
Streda
/17:26/

Ja viem, ja viem. Mám výhovorku. Dve, dokonca.

1: Kirjamessu. Ktorý síce trval len tri dni, ale bola to kopa, kopa roboty.
2: Think of It as Personality Dialysis.

Neviem, či dokážem vôbec dať na papier (obrazovku, whatever) všetko, čo mi víri hlavou. Je neuveriteľný pocit písať toľko, že vám (konečne) ožijú postavy a robia si, čo chcú, toľko, že nemáte žiadny osobný život a za 12 dní vypľuť vyše 50,000 slov, teda cca 114 strán.

Mám pocit, že dokážem všetko.

A aj budem musieť, keďže akonáhle mi dorazí výplata z messu (spomínala som? najlepší džob na svete. štyri alebo päť udalostí, na ktorých som musela byť a odfotiť zopár obrázkov, zvyšok dňa som sa povaľovala, jedla, čítkala si a tak), idem sa zapísať do fitka, chcem sa konečne začať poriadne učiť fínsky, musím dokončiť balíček, čo idem poslať do Francie, a zapísala som sa do NaNoWriMo (nepýtajte sa, prečo. ja NEVIEM.) Takže, hej, mám toho dosť a pravdepodobne bude zaújimavé sledovať sa, ako to všetko žonglujem.

Ak v priebehu novembra nenapíšem zápisok, pracujem na NaNoWriMo poviedke a som vypísaná z podoby.
Okrem toho nič neuveriteľné sa nedeje; zo všetkých strán na mňa všetci tlačia, že potrebujem vedieť fínsky a začínam ich všetkých neznášať, ale…well.

Koncom novembra je YFU výlet do Turku, začiatkom decembra Tallin, na druhé menované idem, prvé uvidím, keďže všetkých z YFU, vrátané fellow študentov, začínam neznášať…

Tiež Drama in English, huh? Nie je to také zlé; sú tam Lassi a Saku, ako som už spomínala, sú ku mne strašne zlatí a rozhodli sa, že zoberú moje štúdium fínčiny do vlastných rúk. Teším sa.

Inak, môj rozvrh je parádny, ale to som už asi spomínala.

Also, ucho je na 5mm, vyzerá to geniálne a už teraz ľutujem, že ich nemám viac.

Tiež som sa rozhodla, s akým účesom budem odtiaľto odchádzať, ale s tým sa radšej nezverím, lebo mi to tu stále číta maminka.

A…uhm. To by asi bolo všetko, I'd say…musím pretriediť kirjamessu fotky pre Aleksiho, napísať outline NaNoWriMo fanfic a popracovať na tom balíčku, nech je aspoň jedna vec zo stola.

Uf. Vyčerpávajúce. Majte sa, gummy frogs (ktoré mi možno prídu Vianočným balíčkom, ak ich maminka niekde nájde!).

03. november 2011 (Deň 98)
Štvrtok
/21:49/

Ja si tu len tak sedím, prechádzam epizódy všetkého, čo som vymeškala počas dvojtýždňového výpadku Internetu, a rozmýšľam, že by som si mala zapísať do denníčka, ako veľmi sa mi nič nechce.

Ale začala som chodiť do fitka - zajtra idem tretíkrát, yay, páči sa mi tam a vôbec to nie je strašidelné. Kúpila som si geniálnu tašku, vyčlenila špeciálny uterák a som proste cool. S obsahom balíčka som pokročila malilinký krôčik, ale budúci týždeň plánujem zobrať ručnú prácu so sebou do školy na hypäri a dokončiť, lebo inokedy to asi fakt nepôjde.

V utorok som videal Amadea, mimochodom. Z angličtiny. Ja len, nech si pamätám.

Čo sa týka fínčiny, eh…well. Chcem njaprv dostať z cesty všetko ostatné (NaNo a projekt na angličtinu, ktorý s Idou máme budúci týždeň prezentovať). Nie, NaNo som ešte nezačala, akosi poriadne neviem kde, a rozmýšľam nad zmenou nápadu.

Zajtra začínam, defintívne a naozaj, aj keby mi to trhalo zuby, a keďže som lenivá, znova mám latku na 3,000 slov denne.
Inak sa veľa podstatných vecí nedeje. Na hudobnej hrám na gitare a som z toho happy, počúvam pesničky, ktoré doteraz nepovšimnuté ležali v mojom iPode, lebo sa mi nechce sťahovať novú hudbu, čakám, kedy mi absolútne failne počítač, hádžem ToIaPD na Livejournal a teším sa z komentárov, vyriešila som rýchle vybíjanie baterky na iPhone…a tak.
Znova si nepríčetne SMSkujem s Pánom Autorom a začínam štvať sama seba, ale tak.

Also, dnes na výtvarnej som bola požiadaná o ruku (a nie, nepýtajte sa, ale chcem si to pamätať).

That's all. Myslím. Heeeeidooo.
 


Komentáře

1 "Pan Autor" "Pan Autor" | 24. listopadu 2011 v 21:01 | Reagovat

Balicek ocakavam a rozmyslam ze asi by som ti aj ja mal nieco poslat ! (Postcard will do :D) Asi budem musiet posudzovat podla toho co mi posles ty :D Ale SMS ucet by som ti mohol ked nad tym tak rozmyslam :D

2 H. H. | Web | 26. listopadu 2011 v 12:20 | Reagovat

Ani my nehovor, 37,88, vole! :D Maminka sem priletí a odtrhne mi pekne jednu po druhej všetky končatiny :D
A očakávaj, teraz sa snažím tempom 10k slov za deň napísať poviedku, ale potom sa dávam do práce :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama