Morálka je postoj voči ľuďom, ktorých nemáme radi. ~ Oscar Wilde ~

A shitload of unimportant random things

29. ledna 2011 v 13:42 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Yupyepyap yahaha...
Sorry.

Ja viem, som hrozná. Príšerná, strašná, neskutočná. Nechce sa mi za to ospravedlňovať. Teraz.
Nie že by to tu niekto čítal, anyway.

Tož, mala som tu Rumunku. Boli to dlhé tri dni, ale rozhodne lepšie, ako som očakávala. Bola milá, vedela anglicky a nevisela na mne ako kliešť. Permanentne ma boleli nohy, Europu nechcem vidieť najbližšie tri mesiace (každý obchod poznám zvnútra aj zvonku), prežrala som sa (a utratila neskutočné prachy) v KFC, ktoré mi v skutočnosti ani nechutí a ich ceny mi prídu strašidelne neprimerané, takmer som sa naučila maďarsky (Satu Mare - pri Maďarských hraniciach, hovorili maďarsky, sviňuchy), keďže som bola väčšinu času okázalo ignorovaná, prehodila som pár viet s našou, slovenskou skupinou (viem aj pár mien!) a, last but not least, ochorela som od nich. 
Polka ich prišla s nádchou alebo čímsi podobným, druhá polka s ňou odchádzala. Už prvý deň z kina dve z nich vyšli s tým, že ich bolí hlava a majú teplotu. Každý deň vysmrkali tri smetné koše vreckoviek. A ja, s mojou sloňou imunitou, som si okolo nich veselo chodila a usmievala sa. A ráno kráčala do školy s rozopnutým kabátom.

V stredu poobede odišli. V stredu večer (po tom, čo ma maminka donútila dve hodiny vonku stavať snehuliaka v snehu do polky lýtok a nenaimpregnovaných Steeloch a robiť anjela v TEPLÁKOCH) som začala kašlať. Vo štvrtok v škole ma hlava bolela tak, že som ani poriadne nevidela pred seba. A uši. A ruky a nohy a chrbát a pľúca a tak všeobecne. Divím sa, že som zvládla v tej kose ešte 15 minút kráčať na stanicu s hlavou ako črep. Okrem zábleskov bolesti si z tej cesty akosi nič nepamätám. Vo štvrtok poobede som prespala 6 hodín, ani Housa som nevidela. Vo štvrtok večer sa mi chcelo umrieť. V piatok ráno som bola u doktorky. Spôsobila som jej chudere šok - vraj "Keď už nám aj Kristínka ochorie, to je vážne." A dala mi antibiotiká. Druhé v živote. Prvé naozajstné lieky po troch rokoch. Na týždeň, musia sa užívať POČAS JEDLA. Buáh. A ešte mám Celaskon. Hektolitre čaju. Nurofen na teplotu. A ODPORNÝ jahodový sirup na kašeľ, ktorý mi, podľa mojich skromných pozorovaní, robí horšie. 

Ach, a zápal priedušiek. To som spomínala?  

RAZ v živote som mala niečo zapálené (hrtan - taká ľahšia laryngitída) a to bol zároveň aj jediný raz, kedy som ležala v nemocnici, ak nerátame pôrodnicu. Opomenieme fakt, že som tam ležať nemusela a boli to moje narodeniny. 

Fakt je mi mizerne. Idem si vykašlať pľúca. Nedá sa mi dýchať. Ničím. 

Nudím sa. Ani čítať sa mi už nechce. Stále tu na mňa potichu čaká prvá séria Glee a všetkých päť sérií Dr.Who, ale neviem, ktorým začať. Mám pred sebou ešte OSEM voľných dní. 

Mňáu. 

Nechcete niekto prísť na návštevu? 
Nechcete, ja viem. 
Tak ja sa idem picnúť. Zobuďte ma zajtra o pol dvanástej na antibiotiká. 

A ako nadpis hovorí, zasa raz sa mi podarilo vyprodukovať extrémne dlhý článok oničom. Ospravedlňujem sa - na raňajky som zjedla 6 vaflí, bude to tým. 

Ach, a bol by hriech, keby som sem nezavesila pesinčku, čo mám v hlave už dobré dva týždne. Capla som ju už VŠADE, len nie sem. Tož...

Rascal Flatts - The Way

Sick and...sick,
~Há~
 


Komentáře

1 majda majda | 3. dubna 2012 v 14:40 | Reagovat

:), to si sa musela pekne nudit - ale da sa to pochopit - teplota, do toho sa nadopujes nurofenom, antibiotika,.. - clovek potrebuje trochu toho sucitu, ze? :-D

2 Dena Dena | 10. dubna 2012 v 9:48 | Reagovat

no jo no Nurofen je super! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama