Morálka je postoj voči ľuďom, ktorých nemáme radi. ~ Oscar Wilde ~

Září 2010

Hey! :)

28. září 2010 v 13:58 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Ten nadpis je nechutným spôsobom pozitívny, nezdá sa vám? 

Mhm, odrzkadľuje moju náladu. Vážne, mám sa perfektne. Komunikujem anglicky. Príde mi to ako môj materinský jazyk. Som v blízkosti p.p. (ale ticho), kolosálne sa bavím, pri skupinových úlohách fungujem ako prekladateľ recepcia-ostatní participants, zabúdam po slovensky a celkom zjavne sa prejedám. Och, a mám izbu pre seba, ona Srbka, s ktorou som ju mala zdieľať, akosi neprišla. Teda, aby som bola presná, nie je to izba - je to APARTMÁN! A mám gigantický balkón s výhľadom na Jazerá a manželskú posteľ a kresielka a a MTV2 v telke. A kúpeľňu veľkosti futbalového ihriska v dedinskej lige. 

A komunikovať anglicky je proste oveľa ľahšie. Som viac sama sebou, nebojím sa mať námietky, nebojím sa niekam pridružiť a neslušne nakúkať cez rameno, nemám problém spýtať sa, či si môžem prisadnúť. Všetko je tu dokonalé...

Ja viem, zniem trochu dosť menej zúfalo, ako naposledy. Nuž, tak som sa...mýlila. A btw, cesta autom bola tiež luxusná. Aj keď trošku pomalá, ale radšej pomaly a bezpečne, samozrejme.

No nič, asi sa majte. Myslím, že zoberiem pána Foťáka a pôjdem sa prejsť, ešte mám pol hodiny...

*máv*
~Hattíííí~

Vymýšľanie nadpisov vyžaduje priveľa fantázie

25. září 2010 v 13:48 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Niekto má nejaké prevratné novniky? 

Ja osobne sa nachádzam až po hlavu ponorená kdesi v kýbli plnom zmesi zúfalstva a paniky. 

Včera som sa dala ostrihať. Moje chúdence hlavové chlpy to potrebovali už od začiatku školského roka, ale dostala som sa k tomu až teraz...a skoro si nadávam, že som to neurobila skôr. Išla som síce k učňom, pretože na ono kaderníctvo nedám dopustiť, ale to, čo tam urobili s mojimi úbohým vláskami ma zanechalo značne na pochybách. Ale ja som VEDELA že je zle, už keď doviedli akéhosi mrzutého dvojmetrového učňa, ktorý mal navyše nádchu. Umýval mi hlavu dobrej pol hodiny a strihal ďalšiu hodinu (bolo mi neuveriteľne teplo a stŕpli mi všetky končatiny), čo by mi až tak nevadilo, ALE v škole ho zjavne neučili matematiku. Pretože 5 až 8 centimetrov, ktoré som mu povedala, si svojpomocne predĺžil na 15. Takže teraz mám vlasy sotva po plecia. Včera mi to až tak nevadilo, ale čím viac sa na seba pozerám do zrkadla, tým som deprimovanejšia. Neviem, či to tupírovať, žehliť (aj keď je to DOKONALE rovné, ehm) alebo proste búchať päsťou do steny, do Vianoc nosiť chvost a dúfať, že to dorastie. Cez najbližšie prázdniny sa naučím strihať sama. 

Druhý dôvod, ktorý mi spôsobuje onu paniku, je Kick-off meeting k ACES projektu, na ktorý (dúfajme) v pondelok odchádzam. Dôvodov na paniku mám viac než dosť - idem tam AUTOM s PROFESOROM. Bude tam vyše 300 ľudí. Bude s nimi treba komunikovať anglicky. Všetci tam budú veselí a spoločenskí a celý týždeň tam budem trčať sama ako kôl v plote, pretože rozhodne NIE SOM veselá a spoločenská. Musím ísť na workshopy, kde sa grupa 300 ľudí zmenší na cca 30 a to už je dosť veľké riziko toho, že niekto bude niečo adresovať priamo mne. Budú tam prebiehať akési Problem Solving Activities. Bojím sa. Mám stres. Musím za zbaliť. Bude to trápne. Celé sa to týka projektu, o ktorom doteraz nič neviem. Pán profesor sa vyjadril, že to bude SRANDA - a to je sám o sebe dôvod báť sa.

Proste, scvoknem sa, a asi veľmi skoro...
Nechce sa so mnou niekto vymeniť?


Viem, že nedávam zmysel,
~H~

Zabite ma...alebo tak

18. září 2010 v 15:02 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Máme byt plný ľudí (a keď hovorím plný, tak myslím PLNÝ, tri dospelé osoby plus ja plus jedno ufňukané uklamané deväťročné decko plus spiace Škvŕňa), nedá sa mi čítať, spôsobuje mi to silnú depresiu a vôbec by ma neprekvapilo, keby som namiesto odpovedí na večné otázky za chvíľu začala pľuť plamene. 

A vôbec, nie o tom som chcela. Zas som sa celkom dosť dlho neozvala, že? Ach, je mi to fuk. Tak trochu som konečne zasa začala písať, objavila som archív Veil of Possibilities a jeden úžasný a úžasne dlhý Sirius/Remus reclist. A jeden na tému "raising Harry". A táto moja aktuálna mánia zjavne nemá v pláne prejsť. Nie že by som sa jej snažila zbaviť...

Mimochodom, máte sa? Tu je nudne, ako vždy. Napriek mojim vytrvalým nádejám a modlitbám začalo cez deň zas vychádzať slnko, je teplo, všetko ma bolí, prežieram sa, musím sa učiť a nič sa mi nechce. Ale matika u mňa prekvapivo zostala jedným z momentálne obľúbených predmetov. Pretože to všetko CHÁPEM. Stále tomu neverím...

No, nič. Idem sa asi nenápadne presťahovať hore a vypustiť Zlatíčka, nech si trocha pobehajú. Pravdepodobne im budem čistiť obydlie, dnes alebo zajtra poobede. Kúpila som pelety, uvidíme, čo to spraví...

A keďže meliem o ničom, tak sa zasa majte. A keby sa niekomu chcelo, pošlite mi sem draka alebo niečo podobné, čo by ma vytrhlo z tohto nechutného šedého stereotypu, vďaka. 

~H~

I should have stopped you from walking out the door...

13. září 2010 v 22:20 | Hatta A.J. Love - Black |  Audi, vide, tace
Tento dokonalý kus umenia niekto na YT okomentoval slovami "This is the saddest song ever." Momentálne sa mi s ním chce súhlasiť. 
Vypočujte si dokonalosť samu, ja na ňu idem písať songfic... <3

Snow Patrol - You Could Be Happy

You could be happy and I won't know
But you weren't happy the day I watched you go

And all the things that I wish I had not said
Are played on lips 'til it's madness in my head

Hugs here, please

9. září 2010 v 16:50 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Nejdem zdraviť. Fakt nie. Je mi mizerne, viete. 

Ale keď už som tu, musím sa spýtať, ako sa máte, vážne. Špeciálne tých školopovinných. Ja osobne sa dosť zúfalo neteším na budúci týždeň, lebo potom to ZAČNE. 

V pondelok domov vlakom o 14:27, ak budeme mať šťastie. V utorok sa prežrať v ázijskom bistre, namôcť si zápästie na biole a chytať vlak o 15:30. V stredu sa prvú a poslednú hodinu snažiť nezaspať a tváriť sa, že počúvam a navyše znášať hodiny klavíra s Mr.Gálikom, ktorý zjavne nedokáže pochopiť, že proste nepoznám akordy. Vo štvrtok prvé dve hodiny poskakovať v teplákoch a robiť zo seba debila. V piatok hneď zrána zniesť chémiu a to všetko dôkladne popretkávané hodinami nemčiny s novou pani profesorkou, ktorá vie po nemecky zhruba rovnako ako ja, pýta sa nás, či nevieme ako sa povie to a tamto, za jednu hodinu prejde TRI cvičenia a bohužiaľ si už pamätá moje meno. Neverila by som, že to niekedy poviem, ale chcem našu starú nemčinárku späť...

No, nič. Moje vyhliadky na tento rok nie sú ani trocha optimistické. Ako som už spomínala, nemčina bude totálna katastrofa. Ale je mi dosť srdečne jedno, čo z nej schytám. K angličtine sa nevyjadrujem, aj keď nad výrokmi a výslovnosťou našej novej p.p.triednej mám často pocit, že neviem, či skôr plakať alebo sa smiať...ach, a "klozy šop" ma vytáča do nepríčetnosti. Nehovoriac o tom, že ma čas od času volá Katarína a chce ma donútiť pred olympiádou chodiť na akýsi krúžok - ak ho bude viesť ona, tak celkom určite nikam chodiť NEBUDEM. Matematika sa zatiaľ ukazuje prekvapivo pozitívne - dostali sme novú pani profesorku, ktorá, musím uznať, vie o čom učí. Berieme prvé učivo a zostala som celkom šokovaná, keď som zistila, že mu rozumiem...zato naša stará pani profesorka matikárka nikam neodišla, pekne krásne u nás zostala usadená v rozvrhu dvakrát do týždňa - na chémii. Takže to bude tohto roku veľký problém. Ach, a fyzika tiež. Po prvých dvoch hodinách (streda - prvá a posledná hodina, múdry počítačový program, čo generuje rozvrhy) som celkom dosť zúfalá. Dejepis podľa očakávaní priniesol haldu nemeckých slovíčok a divných termínov a tiež rozhodnutie, že z neho každopádne maturovať NEBUDEM. Občianska (tak sa to teraz volá, či?) bude v pohode, dnešnú hodinu sme strávili písaním jedného odstavca a opakovaním slovíčok Gesellschaft, Wissenschaft a Verhalten stále dookola, slovenčina, náboženstvo a im podobné ma rozhodne netrápia, tie zvládam. Aj keď, asi by som si niekde mala poznačiť, že na máj mám referát z Otca Goriota. Och, a aby som nezabudla, v utorok som zažila prvú hodinu geografie v živote, ktorá ma bavila. Boli to síce poludníky, rovnobežky, obratníky, mierky a podobné veci, ale BAVILO ma to. Šokujúce.

A dúfam, že sa sem nedostane nijaký pán profesor a nijaká pani profesorka. Chcem dokončiť strednú školu. 

Mimochodom, buď som hypochodner, alebo proste nemám šťastie. Od minulého týždňa mám permanentne zapchatý nos, takže predpokladám ďalšiu nádchu, trvajúcu štyri mesiace, ako minulý rok. Moje nohy si včera zmysleli, že ešte nie je čas na vysoké ponožky a Steely a vyhádzali sa mi na nich rozkošné vyrážky. Debilné dochrámané koleno bude zrejme meteosenzitívne, pretože dnes ráno cestou do školy v daždi pichalo a vŕzgalo a bolelo ako blázon. Na palci na ľavej ruke mám krásnu modrinu, ktorú som si spôsobila počas pondelkového ukladania vecí do skrinky. Nedá sa mi písať. A vôbec, blbá škola. Tešila som sa na víkend, ale aj ten budem mať zrejme nanič, keďže mi boli uložené isté povinnosti. A voľnú stredu si ani trocha neužijem, lebo budem myslieť len na to, ako na druhý deň ráno zas budem nútená vteperiť sa do telocvične a snažiť sa sústrediť. 

Btw, to mi pripomína, má niekto nejaký tip, ako vybaviť úplné oslobodenie? ^^

Ach, zas som sa rozpísala o ničom v zúfalom pokuse pozdvihnúť úroveň tohto miesta. Pravdepodobne sa mi to nepodarilo, čo už...idem čítať Trouble a nechať každého, nech si žije svoj život. Ale musím vám ešte poslať jeden dokonalý hudobný zážitok...

Cat Stevens - Moonshadow

Song, ktorý pochádza z roku, kedy sa narodila moja mama, ale vôbec ma to netrápi. Vďaka zaň patrí Moosign a jej dokonalému Casting Moonshadows. A navyše tak akosi tajne začínam veriť, že Cat Stevens = Stubby Boardman = Sirius. Ale ticho, to je moje vlastné šialenstvo. 

Majte sa, vaše zľahka zúfalé

~Hattí~


*nenápadné odkašľanie*

1. září 2010 v 17:42 | Hatta A.J. Love - Black |  Aqua et panis est vita canis
Zdravím vás, existencie. 

Nebudem sa pýtať, ako sa v tomto zradnom období roka, hoci z celého srdca dúfam, že dobre.

Ach, a úprimnú sústrasť školopovinným. Teda, aspoň tým, čo sa do školy netešia. Lebo ja sa teším, viete. Vypadnúť z tejto pakárne je to najlepšie, čo sa mi môže stať. Budem hovoriť inak, keď nastúpi matika a po ročnej pauze všetky tie ostatné predmety...fyza, chémia a tak podobne. Ale to sa bude riešiť za chodu, ako vždy.